PAMMAP

Karol I. Róbert z Anjou (1288-1342)

(1288 Neapol – 26.7.1342 Visegrád)

Uhorský kráľ, zakladateľ dynastie uhorských Anjouovcov (1300/1309/1310 – 1342)

Rodičia: Karol Martel, neapolský kráľ (1271-1295), Klementína, dcéra nemeckého cisára Rudolfa I. Habsburského (1262-1295)

Súrodenci: Beatrix (1290-1343/1354), Klementína (1293-1328)

Manželky: otázne prvé manželstvo – Mária, dcéra haličského kniežaťa Leva (?-po 1309), Mária, dcéra bytomského kniežaťa Kazimíra (pred 1295-1317), Beatrica, dcéra nemeckého cisára Henricha VII. (1305-1319), Alžbeta, dcéra poľského kráľa Vladislava Lokietka (1305-1380)

Deti: Katarína (?-1355), Alžbeta, Karol (1321), Ladislav (1324-1329), Ľudovíť I. (Veľký), nástupca na tróne (1326-1382), Ondrej (1327-1345), Štefan (1332-1354).

Jeho nástup na trón bol pomerne zložitý. Už ako dvanásťročného ho príslušníci vyššej šľachty pozvali do Uhorska. Po smrti Ondreja III. vymrela dynastia Arpádovcov a tak ho ostrihomský arcibiskup v roku 1300 korunoval. Časť šľachty si však za kráľa zvolila Václava III. a po ňom Ota Bavorského. Definitívne ho po rozbrojoch uznali za panovníka až v roku 1307 a na to bol dokonca dvakrát korunovaný (1309, 1310). Svoju panovnícku moc však musel najskôr presadiť voči mocným oligarchom.

Počas feudálnej anarchie panujúcej v Uhorsku koncom 13. a zač. 14. stor. svoj vplyv výrazne rozšírili uhorskí magnáti. Karol Róbert proti nim úspešne bojoval – porazil Omodejovcov pri Rozhanovciach (1312) či Boršu Lysého pri Debrecíne (1317). Rozširujúce sa panstvo najväčšieho oligarchu, palatína Matúša Čáka Trenčianskeho, definitívne zničil až po jeho smrti (1324). Kráľ sa v týchto bojoch opieral o podporu pápeža a vysokých cirkevných predstavených.

Karlovi sa darilo upevňovať a centralizovať oslabenú kráľovskú moc aj prostredníctvom premyslenej hospodárskej politiky. Razbu znehodnoteného denáru zrušil a nahradil ju razbou zlatého florénu a denáru v Budíne, Sedmohradsku a Kremnici. Zavedením nového systému daní dopomohol naplniť kráľovskú pokladnicu. Aj vďaka zjednodušeniu platenia cla sa mu podarilo obnoviť obchodné styky s dalmátskymi a talianskymi mestami, no najmä s českými krajinami. Podporoval baníctvo, remeslá, aj poľnohospodárstvo, počas jeho vlády došlo k upevneniu používania trojpoľného systému. Viedol aj neúspešné boje proti srbskému panovníkovi Urošovi a nepodarilo sa mu ani spojiť Uhorsko pod jednou vládou s rodným Neapolom.

Karol Róbert a Bratislava

Už v roku 1302 Karolov spojenec, rakúsky vojvodca Rudolf, spustošil Bratislavu. Spadala totiž do mocenskej sféry pánov z Kőzsegu. Tí podporovali jeho súpera Václava III. a takisto boli príbuznými Agneše (manželky Ondreja III.), ktorej Bratislava ostala ako vdovský podiel. V rakúskej držbe ostala až do roku 1322, kedy ju panovník pridelil Uhorsku.

Bratislava dostala v roku 1291 od Ondreja III. privilégia, čo výrazne zlepšilo jej postavenie slobodného kráľovského mesta. Aj Karol Róbert voči nej vystupoval veľmi ústretovo – v r. 1313 a 1323 im výsady potvrdil. Bratislavskí kupci dostali v roku 1336 aj právo na slobodný dovoz tovaru z Rakúska.

Kráľ v rozrastajúcom sa meste organizoval dôležité stretnutia a návštevy. V rokoch 1301 – 1304 sa tu zdržiaval kardinál Bocassino, ktorý podporoval mladého Karola v boji o uhorský trón. Návšteva kardinála Gentilisa (1309) vyústila až k zvolaniu synody uhorských prelátov, počas ktorej v roku 1311 exkomunikovali Matúša Čáka Trenčianskeho.

Po uzavretí mieru v Brucku (1328) sa s kráľom v Bratislave stretol spoluvládca nemeckého cisára, Fridrich III. Krásny, a jeho synovia (Albrecht I. a Oto). Otovi, neskôr rakúskemu panovníkovi, sa o tri roky na základe dobrých vzťahov podarilo získať Karola Róberta na svoju stranu v boji proti českému panovníkovi Jánovi Luxemburskému. Ich nepriateľský vzťah sa však o päť rokov po návšteve Bratislavy zmenil – s českým kráľom dokonca uzavrel spojenectvo (1337).

Literatúra:

- HORVÁTH, Vladimír, LEHOTSKÁ, Darina a Ján PLEVA: Dejiny Bratislavy, Bratislava 1982, s. 51.

- Slovenský biografický slovník III K – L, Martin 1989, s. 42.

- ŠPIESZ, Anton: Bratislava v stredoveku, Bratislava 2001, s. 57-58.

- Biografický lexikón Slovenska, Martin 2010, s. 425-426.

- Karol I. Róbert. In: Encyclopaedia Beliana, 2017.

Osobnosti

Autori

Iné lokality

Karol I. Róbert z Anjou (1288-1342)