(5. marec 1326, Vyšehrad – 10. september 1382, Trnava)
Uhorský a poľský kráľ z dynastie Anjouovcov.
Rodičia: Karol I. Róbert (1288-1342) a 3. manželka Alžbeta Piastovská (1305-1380)
Súrodenci: Katarína (1355), Alžbeta, Karol (1321), Ladislav (1324-1329), Andrej/Ondrej (1327-1345), Štefan (1332-1354)
Manželky: 1. Margaréta Luxemburská (1335-1349), 2. Alžbeta Kotromanićová/Bosnianska (okolo 1340-1387)
Deti: Mária (1365-1366), Katarína (1366-1377), Mária (1371-1395), Hedviga (1373/1374-1399).
Ľudovít I. získal uhorský trón už ako 16-ročný po smrti otca Karola I. Róberta (1342), pričom korunovaný bol v Stoličnom Belehrade. Na začiatku vlády (1344-1345) viedol výpravu proti Litovčanom. Ľudovítov brat Andrej sa mal stať neapolským kráľom, no bol zavraždený, kvôli čomu kráľ zorganizoval vojenské ťaženia do Neapolska (1347-1348 a 1350). Proti Litovčanom viedol vojnu aj v r. 1351-1352 na pomoc poľskému kráľovi Kazimírovi III. V tom istom roku vydal dekrét mestu Košice, potvrdil práva uhorskej šľachty získané v Zlatej bule z r. 1222. Bojoval aj proti Benátkam (1356-1358) a pripojil k Uhorsku Dalmáciu. Taktiež bojoval na Balkáne, v Bosne, Srbsku, Bulharsku.
V r. 1370 ho korunovali za poľského kráľa, čim vznikla uhorsko-poľská personálna únia. Po r. 1374 viedol víťaznú výpravu proti Osmanom a aj ďalšiu benátsku výpravu.
Vláda Ľudovíta predstavuje vrchol anjouovskej dynastie v Uhorsku, územný aj kultúrny rozmach - v r. 1367 založil prvú univerzita na uhorskom území (v Päťkostolí), obnovil vyhoretý Kostol sv. Alžbety v Košiciach a začal výstavbu hradu vo Zvolene. V r. 1381 dal žilinským mešťanom ako prvým privilégium rovnomerného zastúpenia Slovákov a Nemcov v mestskej rade – známe ako Privilegium pro Slavis. Zomrel v r. 1382 bez mužského potomka, nástupníčkami sa stali dcéry Mária a Hedviga.
Alžbeta Rajčanová, FiF UK, 2020
Literatúra:
Biographisches Lexikon zur Geschichte Südosteuropas (Thomas von Bogyay): https://www.biolex.ios-regensburg.de/BioLexViewview.php?ID=1266
MARSINA, Richard (ed.): Dejiny Slovenska I, Bratislava 1986, s. 318 (R. Marsina).
Dejiny SEGEŠ, Vladimír – VIŠVÁDER, František (zost.): Kniha kráľov – panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov, 2. vyd., Bratislava 2003, s. 141-144 (B. Brezováková).