PAMMAP

Ondrej III.

(cca 1265, Benátky – 14. január 1301, Uhorsko)

Kráľ Uhorska v rokoch 1290 až 1301.

Rodičia: Štefan Pohrobok (1236 - 1271, syn Ondreja II.), Tomasina Morosiniová (1250 - 1300, patricijka z Benátok)

Súrodenci: nevlastný brat Štefan (1264, zomrel mladý) + 2 vlastný bratia(?)

Manželky: 1. Fenena Piastovská (cca. 1276 – 1295, dcéra kujavského kniežaťa, sobáš okolo 1290), 2. Agneša Habsburská (1281 – 1364, dcéra Albrechta Habsburského, sobáš okolo 1297)

Deti: Alžbeta (1292 - 1338)

Po vražde bezdetného uhorského kráľa Ladislava IV. zostal z rodu Arpádovcov iba vnuk zosnulého Ondreja II. a Beatrix D´Este, ktorá sa po manželovej smrti uchýlila do Talianska. Tam porodila syna Štefana Pohrobka, ktorý neskôr s Tomasinou Morosiniovou splodili syna Ondreja (Andreas). Ondrej sa narodil a detstvo prežil v Benátkach, až kým ho Ladislav IV. neučinil Slavónskym bánom (asi v roku 1277). Odvtedy sa zdržiaval striedavo v Uhorsku a v Benátkach. V roku 1290 bol šľachtou zvolený za uhorského (proti)kráľa a korunovaný v Stoličnom Belehrade. Po korunovácii dosadil členov svojej rodiny do krajinských funkcií.

Už od nástupu na trón musel Ondrej III. čeliť ambíciám susedných panovníkom zmocniť sa uhorského trónu. Rudolf I. Habsburský (. Pápež Mikuláš IV. chcel zase dosadiť na trón Karola Martella z rodu Anjou a rozšíriť vďaka nemu rímsku moc (Karol Martell bol korunovaný za uhorského protikráľa 1292 v Neapole). Ďalší uchádzač o trón sa vydával za zosnulého brata Ladislava IV. Nový kráľ zvolal snem do Budína, na ktorom šľachtici a preláti schválili navrátenie kráľovských statkov, ktoré zabrali najvýznamnejší oligarchovia počas anarchie, späť panovníkovi. Následne začali oligarchovia pustošiť krajinu. Po uzavretí mieru s Albrechtom Rakúskym (syn Rudolfa I. Habsburského) vznikol konflikt medzi Ondrejom III. a grófmi z Güssingu/Köszegu (uväznili ho na jednom zo svojich hradov, keď sa vracal z Dalmácie a bol im nútený zaplatiť výkupné, potom im vypovedal vojnu a vykázal ich z krajiny).

V ďalších rokoch panoval iba s veľkými ťažkosťami. Aj napriek smrti pápežov (1292 a 1294), neskôr aj cirkvou protežovaného Karla Martella (1295), sa stupňoval tlak Ríma. Ondrejovo postavenie sa zhoršilo, keď 1297 zomrela jeho najväčšia opora, prímas – ostrihomský arcibiskup Vladimír (Lodomerius) a onedlho zmluvou spriaznený Albrecht Habsburský, menovaný za cisára Rímsko-nemeckej ríše (9. august 1298), zrušil všetky dohody s Ondrejom a nezavážilo ani to, že Ondrej bol ženatý s jeho sestrou. Situácia sa vyostrila, keď sa Ondrejom zvolený prímas Gregor z rodu Katapanovcov vydal na cestu do Ríma, aby zlepšil vzťahy s pápežom Bonifácom VIII. Ten podmienil vymenovanie Gregora za arcibiskupa tým, že ten musí zradiť Ondreja a presadzovať nového uchádzača o trón – vtedy 10-ročného Karla Róberta z Anjou. Po tomto vývoji udalostí, aj na základe nepokojov v krajine, bol Ondrej nútený postupne zvolať až dva krajinské snemy v Rákoši pri Budapešti (1298 a 1299). Zvolané snemy boli iba dôkazom Ondrejovej čoraz viac obmedzenej moci, čo využili stúpenci Ríma. Začali sa verejne obracať proti nemu na čele s prímasom, ktorému pápež udelil titul apoštolského nunci^a. Pápežovým zámerom bolo odsúdiť Ondreja ako rušiteľa ostrihomskej cirkvi.

Keďže kráľ nemal žiadneho mužského potomka, prijal za syna matkinho brata a určil ho za svojho nástupcu. K už dosť komplikovanej situácii neprispela ani smrť jeho matky. Ďalším krokom ku kráľovmu zvrhnutiu bolo zmocnenie sa Bosny a Chorvátska Šubičovcami. Ondrejovi odporcovia následne povolali do Uhorska propápežského Karola Róberta. Všetci biskupi v Uhorsku sa však postavili za Ondreja.

V tej situácii Ondrej III. nečakane zomrel. Nepripadol však ani formálne pozostalému synovi, ani Karlovi Róbertovi. Uhorská šľachta a preláti si za panovníka zvolili syna českého a poľského kráľa Václava II - Václava III. z rodu Přemyslovcov – v Uhorsku zvaného Ladislav. Ondrejovou smrťou sa skončilo panovanie domáceho rodu Arpádovcov.

Ondrej III. a Bratislava

Ondrej III. dňa 2. decembra 1291 Bratislave udelil privilégium, ktorým získali mestské výsady.

Matej Mordáčik, FiF UK, 2018

Literatúra:

- ZÁBORSKÝ, Jonáš: Dejiny kráľovstva uhorského, Bratislava 2012, s. 473-493.

Osobnosti

Autori

Iné lokality

Ondrej III.