PAMMAP

materiály
miesta
témy
udalosti
ľudia
zdroje
pamiatky
čas

Fotografia (2)

Písomnosť (363)

Pohľadnica (2)

ARMÁDA (5)

DOPRAVA (77)

Cestná doprava (11)

Mýta a clá (59)

Vodná doprava (7)

ETNIKÁ a skupiny (23)

Česi, Moravania a bohemiká (5)

Latinské (1)

Multietnické (1)

Nemci (a Rakúšania) a germaniká (6)

Poliaci, poloniká (1)

Židia a judaiká (11)

JAZYK prameňa (355)

Latinský jazyk (332)

Nemecký jazyk (23)

JUSTÍCIA, SÚDY (49)

NÁBOŽENSTVO a CIRKVI (19)

Judaizmus (náboženstvo) (2)

Katolíci (12)

Zbožné fundácie (1)

POLITIKA a STRANY (1)

POĽNOHOSPODÁRSTVO (6)

Vinohradníctvo (6)

PRÍRODA (7)

Dunaj (1)

Rieky a jazerá (1)

Zvieratá (4)

REMESLÁ a PRIEMYSEL (13)

Cechy (1)

Rybárstvo (1)

Vinárstvo (8)

RODINA a SPOLOČNOSŤ (29)

Majetkové pokonania (1)

Nový rok (6)

Propaganda (1)

Sociálne elity (14)

Veľká noc (1)

SLUŽBY (121)

Banky a financie (38)

Obchody a trhy (82)

Stravovanie a pohostinstvo (2)

ÚRADY, ÚRADNÍCI a FUNKCIONÁRI (3)

VŠEOBECNÉ UDALOSTI (39)

Iné politické udalosti (2)

Iné udalosti (1)

Katastrofy, požiare a havárie (2)

Migrácie (1)

Návštevy významných osôb (9)

Trestné činy a priestupky (7)

Vojny (9)

Výstavba (7)

02: HRADY, zámky a kaštiele (2)

03: HRADBY miest (1)

04: KOSTOLY, KLÁŠTORY (1)

1427 až 1432 – Husitské výpravy do Uhorska (7)

1434 až 1467 – Bratríci (a posthusiti) (1)

Osobnosti

0-9

Adami, Johann (1738-1821) (1)

Adelaida Švábska (1065-1090) (0)

Adelaida z Riedenburgu (12. stor.) (0)

Adelheid Habsbursko-Lotrinská (1914-1971) (6)

Adler, Andreas (1782-19.st.) (0)

Adler, Heinrich (1849-1909) (0)

Adler, Rudolf (1892-1978) (3)

Adler, Tibor (1926-1945) (2)

Adlerová (rod. Paskusz), Blanka (1898-1966) (2)

Adlerová, Erika (20.stor.) (1)

Agel, Rudolf ˂pred 1925 po˃ (1)

Agnesa Babenberská (ca.1151-1182) (0)

Agneša Habsburská (1281–1364) (0)

Agnesa z Antiochie (1154-1184) (0)

Aixinger, Ladislaus (1883-1944) (1)

Albach, Josef Stanislaus (1795-1853) (0)

Albert Sasko-tešínsky (1738-1822) (0)

Albertal, Johann (+po 1647) (0)

Albrecht Habsburský (1397-1439) (52)

Albrecht I. Habsburský (1255-1308) (0)

Albrecht IV. Habsburský (1377-1404) (1)

Albrecht z Valdštejna (1583-1634)

Albrecht, Alexander (1885-1958) (1)

Albrecht, Ján (1919-1996) (0)

Albrecht, Josef (1791-?) (0)

Aleš, Mikoláš (1852-1913)

Alexander VI. (1431-1503) (1)

Alexander z Košíc <1489-1518> (0)

Alexander, Vojtech (1857-1916)

Alexy, Desider (1905-1963) (0)

Alexy, Janko (1894-1970)

Alexy, Johann (1883-1955) (4)

Alexy, Ludwig (1810-1899) (0)

Altdorffer (rod. Kövér), Aloisia (1899-1980) (11)

Altdorffer, Alfréd (1926> (11)

Altdorffer, Leopold (1898-1985) (28)

Alth, Jozef (1821-1890) (1)

Alžbeta Bavorská / Sissi (1837-1898) (2)

Alžbeta Kotromanićová / Bosnianska (1340-1387) (26)

Alžbeta Kumánska (1240-1290> (0)

Alžbeta Luxemburská (1409-1442) (61)

Alžbeta Piastovská (1305-1380) (5)

Alžbeta Uhorská sv. (1207-1231) (17)

Alžbeta z Anjou (1261-1304) (1)

Ambschel, Anton von (1751-1821) (0)

Amena, Ferdinand (1891-1972) (1)

Anastázia Kyjevská <1021-1096> (0)

Andersen, Hans Christian (1805-1875)

Andrašovan, Tibor (1917-2001) (1)

Andrássy, Aurel von (1855-1907) (1)

Andrássy, Carola von (rod. Ludwigová, 1871-1941) (3)

Andrássy, Gyula (1823-1890) (1)

Andreas (Endre) Moick (1903 - 1999) (4)

Andrusov, Dimitrij (1897-1976)

Anežka Hlohovská <1290-1361) (0)

Angermayer, Karol ml. (1877-1938) (0)

Angermayer, Karol st. (1838-1917) (0)

Angyal, Karol (1864-1909) (1)

Anna de Foix (1480-1506) (0)

Antal, Emil (1840-1896) (1)

Antolik, Karol (1843-1905) (0)

Aranyossy, Ákos (1870-1898) (1)

Árossy, Jozef (1797-1870) (1)

Arpáš, Ján (1917-1976) (0)

Arpáši, Štefan (3)

Aschner, Theodor (1824-1879) (0)

Astrik (?-1034) (2)

Attomyr, Josef (1807-1856) (0)

Auer, Ján Ferdinand (1640-1698) (0)

Auffenberg, Moritz von (1852-1928) (1)

Augustini ab Hortis, Christian (1598-1650) (0)

Augustini ab Hortis, Samuel (1729-1792) (0)

Aulich, Ludwig (1792-1849) (0)

Aurifaber, Antonius (asi 1465-1520) (0)

Aust, Rudolf (1853-1882) (0)

Autori

0-9

A. Schild & Geissler, Pest

Absolon, Ľudovít

Absolon, Zoltán

Absolonová, E.

Adler, Jacob

Alexander Lechnitzky

Alexy, Janko

Alt, Franz

Alt, Rudolf

Altdorffer, Alfréd

Altdorffer, Leopold

Ambrovits

Andil

Andor

Andrási, Mór

Anna Neulinger (?)

Anton Šmotlák

Apfel (ateliér)

Apfel, Otto

Archív 1. ČSR

Archív I. ČSR

Ateliér Schnitzel & Fink

Auerbach, Max

Augusta Neulinger (?)

Augusta Neulinger ?

Autor neznámy (na objednávku pamiatkových orgánov 1. ČSR)

Autrata

Pamäť mesta Bratislava Pamäť mesta Košice Pamäť mesta Banská Bystrica Pamäť mesta Turzovka Pamäť obce Lozorno Pamäť mesta Stupava

Iné lokality

0-9

Abaújszántó (HU)

Abrahám

Adelboden (CH)

Adidovce

Albena (BG) .

Alpy

Antivari (AL)

Antol

Ardanovce

ARGENTÍNA

Aš (CZ)

Aschaffenburg (DE)

Atény (GR)

Avignon (FR)

ARCHÍVY (364)

MÚZEÁ (2)

SÚKROMNÉ ZBIERKY (1)

Žigmund Luxemburský

(14. február 1368, Norimberg/BRD – 9. december 1437, Znojmo/ČR)

Rímsko-nemecký cisár, uhorský a český kráľ.

Rodičia: cisár Karol IV. Luxemburský (1316-1378), Alžbeta Pomoranská (1346/47-1393)

Súrodenci: vlastní: Anna Luxemburská (1366-1394), Ján (1370-1396), Margarét (1373-1410) + 2 bratia; nevlastní z otcovho 1. manželstva s Blankou z Valois: Margaréta Luxemburská (1335-1349), Katarína Luxemburská (1342-1395), z otcovho 2. manželstva s Annou Falckou: Václav Luxemburský (1350-1351); z otcovho 3. manželstva s Annou Svidníckou: Alžbeta/Eliška (1358 - ?), Václav IV. Luxemburský (1361-1416)

Manželky: 1. Mária z Anjou (1371-1395), 2. Barbora Celjská (1390-95-1451)

Deti: 1. Alžbeta (1409-1442)

Žigmund Luxemburský sa narodil 15. februára 1368 vtedy 52-ročnému cisárovi Karolovi IV. a jeho mladučkej (21-ročnej), v poradí 4. manželke Alžbete Pomoranskej. Cisár nevítal príchod Žigmunda s takou radosťou, ako narodenie prvého syna Václava (syn 3. manželky Anny Svidnickej). Žigmund prežil detstvo a mladosť na dvore v Prahe a v Tangermünde (Brandebursko), vychovávaný učiteľmi, ktorých mu vybral otec. Jedným z nich bol aj slávny taliansky humanista, básnik a spisovateľ Niccolo Beccari (DVOŘÁKOVÁ, 2017, s. 17).

V roku 1379 Žigmunda v Trnave zasnúbili s Máriou, dcérou uhorského a poľského kráľa Ľudovíta I. Po jeho smrti (1382) sa Žigmundova snúbenica Mária stala kráľovnou Uhorska a Poľska, jej matka Alžbeta ju však zastupovala ako regentka (ŠPIESZ, 2001, s. 122). Na základe toho si Žigmund začal nárokovať uhorský aj poľský trón. V lete 1385 preto vtiahol na čele vojska do Uhorska. Mladý panovník však narazil na odpor uhorskej aristokracie. Jej sympatie si nezískal ani po korunovácii (1387) štedrým rozdávaním kráľovských majetkov. Začiatkom 15. stor. proti nemu povstali a chceli ho nahradiť novým panovníkom. Žigmund si však vďaka svojím stúpencom udržal moc a nakoniec sa zmieril s predstaviteľmi uhorských stavov. Keď ho 1411 nemeckí kurfirsti zvolili za rímskonemeckého kráľa, Žigmund sa čoraz viac angažoval v európskej politike a menej sa staral o uhorské záležitosti. Uhorská šľachta ho preto vnímala ako panovníka, ktorý míňal prostriedky kráľovstva na zahraničné ciele, zanedbal turecké nebezpečenstvo, ušiel z bitky pri Nikopole aj Golubaci, stratil Dalmátsko a zálohoval Spiš (DVOŘÁKOVÁ, 2017, s. 20).

Bratislava vzdala Žigmundovi ako uhorskému kráľovi hold ako jedno z prvých uhorských miest už 16. augusta 1385 (ŠPIESZ, 2001, s. 125). Nový panovník za to mestu potvrdil staršie privilégiá a prisľúbil mu ochranu. Ešte v tom istom roku dal Bratislavský hrad spolu s celou bratislavskou stolicou (aj mestom) do zálohu svojim bratancom, moravským markgrófom Joštovi a Prokopovi. Na spätnom získaní tohto majetku v roku 1389 mal veľký podiel šľachtic Stibor zo Stiboríc (na revanš sa stal bratislavským a neskôr aj nitrianskym županom – ŠÁŠKY, 1992, s. 65).

Udelil mestu mimoriadne veľa privilégií (24 ks): napr. erbová listina (8. júla 1436), ktorou mestu potvrdil právo používať svoj znak ako mestský erb, právo skladu (1402), právo raziť mince vo vlastnej mincovni (1430), ďalším privilégiom (z 23. júna 1430) povolil mestu raziť všetky druhy mincí, realizácia tohto privilégia je však otázna (HLINKA, 1982, s. 21).

Po porážke svojej križiackej výpravy v Prahe predvídal vpády husitských vojsk do Uhorska, preto vyvinul aktivitu na zabezpečenie ochrany západouhorských hradov a miest, menovite Bratislavy. Zastaraný Bratislavský hrad chcel premeniť na pevnosť, ktorá by odolala husitom a začiatkom 30. rokov si z neho plánoval urobiť reprezentatívnu rezidenciu, z ktorej by sledoval pomery v Čechách a v Nemeckej ríši. Z architektúry, ktorú kráľovská stavebná dielňa vytvorila, zostala do súčasnosti najlepšie zachovaná východná vstupná brána do hradu, nazývaná tiež Žigmundova.

Jakub Oravec, FiF UK, 2018

Literatúra:

HLINKA, Jozef: Bratislavská mincovňa, Bratislava 1982.

ŠPIESZ, Anton: Bratislava v stredoveku, Bratislava 2001.

DVOŘÁKOVÁ, Daniela: Rytier a jeho kráľ: Stibor zo Stiboríc a Žigmund Luxemburský, Budmerice 2017.