PAMMAP

Terézia Szabová Kornošová

(14. apríl 1932, Bratislava)

Zakladajúca členka Štátneho bábkového divadla v Bratislave.

Rodičia: Štefan Szabó (1909-1945), Terézia Szabová, rod. Törvény (1916-2006)

Súrodenci: Gizela Szabová (1940)

Manžel: Ladislav Kornoš (1919-2003)

Deti: Dagmar Smreková, rod. Szabová (1952), Leonard Kornoš (1956), Adriana Balážová, rod. Szabová (1961)

Vyrastala v rodine sociálne zanieteného ľavicového aktivistu Štefana Szabóa (člen ilegálneho vedenia KSS, väznený, zomrel v KZ Mauthausen) v skromných pomeroch – najskôr na Vydrici, neskôr (1939-1940) vo Vajnoroch, potom vo Weissovej kolónii pri Brenneri (Pálenisko). V roku 1941 zatkli jej otca za protifašistickú činnosť a väznili ho. Na jeden rok zatkli aj jej matku, kvôli čomu dočasne deti zverili do opatrovníctva. Od roku 1941 (zatknutie otca) a napokon aj od 1945 (smrť otca) obe deti vychovávala matka sama.

Napriek nepriaznivému východisku úspešne zvládla skúšky na Štátne konzervatórium v Bratislave (200 prihlásených, 20 prijatých, z nich 10 vrátane nej sa dostalo aj do štúdia SND). V roku 1951 absolvovala dramatický odbor konzervatória. Jej profesormi boli napr. V. Záborský, J. Budský, J. Pántik, M. Huba a i. Pod ich vedením účinkovala v Roku na dedine, Útrapách z rozumu a iných hrách SND.

Od 30. júla 1951 nastúpila do činohry Krajového divadla v Žiline. Po prvej sezóne bola ako najmladšia členka presunutá do vznikajúceho prvého profesionálneho Bábkového divadla na Slovensku. Vodenia bábok ju učil prvý vedúci Teodor Zvara a hosťujúci režisér Zdeněk Lepšík z Prahy. Prvé samostatné vystúpenie mala ako dobrá víla v hre Soľ nad zlato od B. Svatoňa. Neskôr v Puškinovej Zlatej rybke dostala titulnú úlohu, v hre K. Horáka Tri vrecia slov dostala možnosť vodiť hlavnú bábkovú postavu. V divadle ostala do 5. apríla 1954.

Od 3. apríla 1957 sa stala zakladajúcou členkou Štátneho bábkového divadla v Bratislave, kde počas 33-ročného účinkovania vytvorila okolo 130 postáv rôznych žánrov – detské postavy (Psíček a mačička, Belasý Peter, Tri prasiatka a i.), poetické role (balerínka Malvínka v Zlatom kľúčiku, volavka Doré v Troch volavčích perách, cárovná labuť v O cárovi Saltánovi a i.), dramatické postavy (Čierna pani v hre Sedem farieb dúhy, cárovná smrť v Cisárovom slávikovi, Dora v Troch krásach sveta, za postavu Sudba v Zamagurských rozprávkach dostala cenu Literárneho fondu a i.). K najúspešnejším hrám patrilo predstavenie B. Slavíka Moment Musical, ktorého výstupy dotvárali herci počas naštudovania (pantomimická spolupráca s M. Sládkom). Hra mala vyše 800 repríz okrem Československa aj vo Francúzsku, Iraku, Mongolsku, Číne, na Kanárskych ostrovoch a i. O zájazdoch písavala T. Szabová Kornošová reportáže do novín, časopisov, rozhlasu. V roku 1990 zavŕšila svoje angažmán komédiou J. Romanovského Princezná Kukulienka (v hre vystúpila aj neskôr /2012/ ako hosť pri príležitosti svojich 80. narodenín a 57. rokov umeleckej kariéry).

Okrem pôsobenia v divadle vystupovala od roku 1957 aj v Slovenskej televízii (Princezná Čáripíše, Mestečko Pimparapac, Rozprávková skrinka, Hrdinský zápisník, Banícke rozprávky, Ruské rozprávky, Indiánske rozprávky, Indické rozprávky, Meduška, Filmárik a filmuška). Neskôr sama pre STV vytvorila rozprávkové scenáre v kombinácii činohercov a bábok. Z 20 patria k najznámejším: Farebný bazár (1983), Zbojnícke fašiangy (1986), Dunajské rozprávky (1988) v réžii Jozefa Bednárika. Pre Slovenský rozhlas vytvorila hry Sulamit v dramaturgii K. Párnickej a na motívy gréckych bájí Eros a Psycha v dramaturgii B. Panákovej.

Jej láskou bola už od detstva poézia. Prvý raz recitovala ako 5-ročná na javisku Robotníckeho domu na Dunajskej ulici (zhodou okolností tam 1957 vzniklo Štátne bábkové divadlo). Recitovala v pásmach poézie, ktoré sama vybrala a režírovala. Najznámejšou bola poéma Môj rodokmeň Belly Achmaduliny, kde použila k poézii aj bábku, ktorú pretvárala pred očami divákov do rôznych podôb a charakterov. V poetických pásmach slovenských básnikov (Večery poézie) účinkovala s hercami bratislavských divadiel (napr. M. Dočolomanský, J. Slezáček, A. Swan, Z. Laurinc a i.).

V roku 1990 založila svoje Divadlo bábok (divadlo jednej herečky), pre ktoré písala a režírovala svoje bábkové hry. Pokračovala v ňom v tradícii interaktívneho divadla, ktorého bola sama priekopníčkou (napr. vo folklórnom pásme Slnko, poď na naše líčko /1977/ sa deti z obecenstva zúčastňovali na spolupráci herečky s bábkami na javisku). Čertík Prešporský bol napísaný na motívy Bratislavských povestí a v nemeckom preklade Teufelsbube von Presburg videli diváci na festivaloch vo Viedni v rokoch 1991, 1992 a 2000. So svojimi hrami cestovala za deťmi do detských domovov, do domov kultúry, do škôl, škôlok, ale aj medzi seniorov. Posledná jej hra s bábkami bola antická báj o kráľovi Midasovi, ktorý si želal, aby sa všetko, čoho sa dotkne, premenilo na zlato (hru nazvala príznačne Chlieb nad zlato). Mottom jej umenia je láska, humor, krása a viera vo víťazstvo dobra nad zlom.

Juraj Šedivý, 2020 z podkladov od Terézie Szabovej-Kornošovej

Literatúra:

- KUČEK, Martin: Život sprevádzaný bábkami. In: https://www.noveslovo.sk/node/54918

Osobnosti

Autori

Iné lokality

Terézia Szabová Kornošová