PAMMAP

106 inventárnych jednotiek

materiály
miesta
témy
udalosti
ľudia
zdroje
pamiatky
čas

Fotografia (12)

Pohľadnica (96)

ARMÁDA (47)

DOPRAVA (9)

Cestná doprava (1)

Vodná doprava (1)

Vzdušná doprava (7)

ETNIKÁ a skupiny (10)

Slováci a slovaciká (10)

JAZYK prameňa (5)

Český jazyk (po roku 1800) (2)

Slovenský jazyk (po roku 1800) (3)

KULTÚRA (30)

Ľudová kultúra (3)

Sochárstvo (21)

Výtvarné umenie (6)

NÁBOŽENSTVO a CIRKVI (2)

Evanjelické cirkvi (1)

Katolíci (1)

POLITIKA a STRANY (1)

PRÍRODA (4)

Dunaj (2)

Zvieratá (1)

RODINA a SPOLOČNOSŤ (58)

Detstvo (1)

Pohreby (57)

SLUŽBY (1)

Kúpele (1)

VŠEOBECNÉ UDALOSTI (65)

Katastrofy, požiare a havárie (9)

Spoločenské slávnosti (56)

06: CINTORÍNY a náhrobníky (3)

12: Stavby SLUŽIEB (hotely, reštaurácie, obchody) (1)

15: KULTÚRNE stavby (1)

4. až 10. máj 1919 – Smrť a pohreb M. R. Štefánika (50)

Osobnosti

0-9

Adami, Johann (1738-1821) (1)

Adelaida Švábska (1065-1090) (0)

Adelaida z Riedenburgu (12. stor.) (0)

Adelheid Habsbursko-Lotrinská (1914-1971) (6)

Adler, Andreas (1782-19.st.) (0)

Adler, Heinrich (1849-1909) (0)

Adler, Rudolf (1892-1978) (3)

Adler, Tibor (1926-1945) (2)

Adlerová (rod. Paskusz), Blanka (1898-1966) (2)

Adlerová, Erika (20.stor.) (1)

Agel, Rudolf ˂pred 1925 po˃ (1)

Agnesa Babenberská (ca.1151-1182) (0)

Agneša Habsburská (1281–1364) (0)

Agnesa z Antiochie (1154-1184) (0)

Aixinger, Ladislaus (1883-1944) (1)

Albach, Josef Stanislaus (1795-1853) (0)

Albert Sasko-tešínsky (1738-1822) (0)

Albertal, Johann (+po 1647) (0)

Albrecht Habsburský (1397-1439) (52)

Albrecht I. Habsburský (1255-1308) (0)

Albrecht IV. Habsburský (1377-1404) (1)

Albrecht z Valdštejna (1583-1634)

Albrecht, Alexander (1885-1958) (1)

Albrecht, Ján (1919-1996) (0)

Albrecht, Josef (1791-?) (0)

Aleš, Mikoláš (1852-1913)

Alexander VI. (1431-1503) (1)

Alexander z Košíc <1489-1518> (0)

Alexander, Vojtech (1857-1916)

Alexy, Desider (1905-1963) (0)

Alexy, Janko (1894-1970)

Alexy, Johann (1883-1955) (4)

Alexy, Ludwig (1810-1899) (0)

Altdorffer (rod. Kövér), Aloisia (1899-1980) (11)

Altdorffer, Alfréd (1926> (11)

Altdorffer, Leopold (1898-1985) (28)

Alth, Jozef (1821-1890) (1)

Alžbeta Bavorská / Sissi (1837-1898) (2)

Alžbeta Kotromanićová / Bosnianska (1340-1387) (26)

Alžbeta Kumánska (1240-1290> (0)

Alžbeta Luxemburská (1409-1442) (61)

Alžbeta Piastovská (1305-1380) (5)

Alžbeta Uhorská sv. (1207-1231) (17)

Alžbeta z Anjou (1261-1304) (1)

Ambschel, Anton von (1751-1821) (0)

Amena, Ferdinand (1891-1972) (1)

Anastázia Kyjevská <1021-1096> (0)

Andersen, Hans Christian (1805-1875)

Andrašovan, Tibor (1917-2001) (1)

Andrássy, Aurel von (1855-1907) (1)

Andrássy, Carola von (rod. Ludwigová, 1871-1941) (3)

Andrássy, Gyula (1823-1890) (1)

Andreas (Endre) Moick (1903 - 1999) (4)

Andrusov, Dimitrij (1897-1976)

Anežka Hlohovská <1290-1361) (0)

Angermayer, Karol ml. (1877-1938) (0)

Angermayer, Karol st. (1838-1917) (0)

Angyal, Karol (1864-1909) (1)

Anna de Foix (1480-1506) (0)

Antal, Emil (1840-1896) (1)

Antolik, Karol (1843-1905) (0)

Aranyossy, Ákos (1870-1898) (1)

Árossy, Jozef (1797-1870) (1)

Arpáš, Ján (1917-1976) (0)

Arpáši, Štefan (3)

Aschner, Theodor (1824-1879) (0)

Astrik (?-1034) (2)

Attomyr, Josef (1807-1856) (0)

Auer, Ján Ferdinand (1640-1698) (0)

Auffenberg, Moritz von (1852-1928) (1)

Augustini ab Hortis, Christian (1598-1650) (0)

Augustini ab Hortis, Samuel (1729-1792) (0)

Aulich, Ludwig (1792-1849) (0)

Aurifaber, Antonius (asi 1465-1520) (0)

Aust, Rudolf (1853-1882) (0)

Autori

0-9

A. Schild & Geissler, Pest

Absolon, Ľudovít

Absolon, Zoltán

Absolonová, E.

Adler, Jacob

Alexander Lechnitzky

Alexy, Janko (1)

Alt, Franz

Alt, Rudolf

Altdorffer, Alfréd

Altdorffer, Leopold

Ambrovits

Andil

Andor

Andrási, Mór

Anna Neulinger (?)

Anton Šmotlák

Apfel (ateliér)

Apfel, Otto

Archív 1. ČSR

Archív I. ČSR

Ateliér Schnitzel & Fink

Auerbach, Max

Augusta Neulinger (?)

Augusta Neulinger ?

Autor neznámy (na objednávku pamiatkových orgánov 1. ČSR)

Autrata

Pamäť mesta Bratislava Pamäť mesta Košice Pamäť mesta Banská Bystrica Pamäť mesta Turzovka Pamäť obce Lozorno Pamäť mesta Stupava

Iné lokality

0-9

Abaújszántó (HU)

Abrahám

Adelboden (CH)

Adidovce

Albena (BG) .

Alpy

Antivari (AL)

Antol

Ardanovce

ARGENTÍNA

Aš (CZ)

Aschaffenburg (DE)

Atény (GR)

Avignon (FR)

ARCHÍVY (8)

MÚZEÁ (83)

SÚKROMNÉ ZBIERKY (15)

Vybrané filtre:

ľudia
Štefánik, Milan Rastislav (1880-1919)

Milan Rastislav Štefánik

(21. júl 1880, Košariská – 4. máj 1919, Ivanka pri Dunaji)

Astronóm, vojenský letec a francúzsky brigádny generál, spoluzakladateľ 1. ČSR.

Rodičia: Pavol Štefánik (1844 – 1913), Albertína Štefániková, rod. Jurenková (1853 – 1928)

Súrodenci: Mária Želmíra Štefániková, Pavol Štefánik, Fedor Štefánik, Svätopluk Štefánik, Rastislav Štefánik, Kazimír Štefánik, Elena Antónia Štefániková, Ľudmila Albertína Štefániková, Ladislav Štefánik, Igor Branislav Štefánik, Oľga Hajtšová

Manželka: nemal (len priateľky: Mária Neumanová, Claire de Jouvenel, Louise Weissová, snúbenica Guiliana Benzoniová)

Narodil sa na Záhorí v rodine evanjelického farára. Mal 11 súrodencov, z ktorých prežilo útly detský vek 9. Slovanské meno (Rastislav) mu po narodení dal jeho otec, tak ako iným jeho súrodencom. Prvých 6 rokov detstva strávil Štefánik v rodných Košariskách. Tam začal (1886) navštevovať ľudovú školu (3 roky). V r. 1889 prestúpil na školu do Šamorína, kde sa učil maďarský jazyk. V r. 1890-1893 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave. Štvrtý rok gymnázia strávil v Šoproni. odkiaľ prestúpil na gymnázium v Sarvaši (1894-1898), kde stretol Emíliu Chovanovú. Po úspešnom zmaturovaní dostal za svoje výborné výsledky Telekiho štipendium.

Po strednej škole sa v r. 1900 rozhodol študovať stavebné inžinierstvo v Prahe. Tam sa stal členom spolku slovenskej mládeže Detvan ako aj hlasistom a stúpencom T. G. Masaryka (1850-1937). Po 1. roku štúdia sa rozhodol prestúpiť na Karlovu univerzitu, kde študoval astronómiu. V marci 1900 sa stal tajomníkom spolku Detvan, no po vážnom ochorení a následnej operácii slepého čreva spolok opustil a prešiel do Československej jednoty. V r. 1902 odišiel študovať do Zürichu, kde prežil pol roka vďaka finančnej podpore jeho priateľa Antonína Dvořáka. Vo Švajčiarsku študoval matematiku a fyziku a učil sa po francúzsky.

Následne sa vrátil do Prahy, kde sa opäť uchádzal o miesto v Detvanovi a stal sa jeho predsedom. Prednášal o bojoch za spisovnú slovenčinu a písal pondelkové úvodníky do časopisu Čas. V máji 1903 odišiel do Palerma, kde sa zúčastnil na zjazde medzinárodnej študentskej Corda Fratres. Na záver štúdia napísal dizertačnú prácu o hviezde v súhvezdí Cassiopea a 18. októbra 1904 promoval za doktora filozofie.

Po štúdiu v Uhorsku sa rozhodol pokračovať v štúdiách v Paríži, kam pricestoval 28. novembra 1904. Krátko po príchode sa zoznámil so skupinkou českých umelcov pôsobiacich v Paríži, medzi nimi bol aj jeho priateľ Bohumil Kafka. Neskôr sa stal žiakom Camille Flammariona a Julessa Janssena. Spolu s Janssenom podnikal výpravy astronomického charakteru. Začiatkom roku 1905 sa spriatelil s mladým grófom Hanušom Kolowratom, ktorý pôsobil ako rakúsko-uhorský diplomat. V marci 1905 sa zoznámil s Marie Neumannovou. Koncom mája pozval Janssen Štefánika na výpravu na Mont Blanc, ktorej sa zúčastnil s Janssenovým spolupracovníkom Millochauom. Štefánikovi sa za svoju vedeckú činnosť dostalo veľa uznania a pozývali ho na konferencie do Španielska a Oxfordu. V Meudone pokračoval vo svojich laboratórnych výskumoch, ktoré v r. 1906 Janssen predstavil Akadémii. Vytvoril aj niekoľko vynálezov (napr. automatický regulátor prúdu alebo nový typ goniometra). Po smrti Janssena bol nútený hvezdáreň opustiť pre nezhody s novým vedúcim Henrym Deslandrom.

V r. 1907 dostal poverenie na výpravu do Turkestanu, kde mal pozorovať zatmenie Slnka. Za jeho vedecké zásluhy mu po návrate bola udelená Janssenova cena. V júli 1907 ťažko ochorel a bol prevezený do kúpeľného mesta Chamoix, kde strávil mesiac. Nasledujúce tri roky sa snažil vybudovať astronomické observatórium, čo sa mu nakoniec nepodarilo. Precestoval rôzne krajiny (Kartágo, Tunisko či Alžírsko). V r. 1910 sa rozhodol uchádzať o francúzske občianstvo, aby ho vláda finančne podporila v novej expedícii na Tahiti. V nasledujúcich rokoch, už ako francúzsky občan, podnikal rôzne expedície, pre ktoré ho francúzska vláda odmeňovala (1914 vysoké štátne vyznamenanie).

Medzičasom mu v r.1913 zomrel otec. Po vypuknutí 1. sv. vojny bol francúzskou vládou povolaný a vrátil sa do Európy. Vo Francúzsku upozorňoval na útlak slovanských národov Rakúsko-Uhorska. Na front sa kvôli chorobe dostal až v r. 1915. Pridal sa k letectvu. Podnikol veľa prieskumných letov a aj po tom čo mu bolo navrhnuté miesto veliteľa meteorologickej armádnej služby, sa rozhodol ostať na fronte. Na jeseň 1915, po tom čo ho opäť prepadla choroba, sa dostal do Ríma, kde spoznal Claire de Jouvenel a Louisse Weissovu. Následne (4. 12.) sa vrátil do Paríža, kde sa 13. 12. zoznámil s Eduardom Benešom. S ním ako aj s dávnejšie predtým známym T. G. Masarykom začal úzko spolupracovať na vytvorení spoločného československého štátu (1916 Národná rada krajín českých, následne premenovaná na Československú národnú radu).

Podnikol viaceré lety a cesty do Ruska a USA, kde sa snažil získať podporovateľov spomedzi krajanov žijúcich v zahraničí. Dňa 16. 12. 1915 v Paríži podpísali dekrét o vzniku Československej armády, ktorá sa najmä v Rusku zviditeľnila. Dňa 14. 10. 1918 bola ČNSR uznaná za vládu, v ktorej bol Štefánik ministrom vojny. Krátko na to bola vyhlásená nezávislosť Československa a 28. októbra bola vyhlásená Československá republika. V máji 1919 podnikol Štefánik cestu do Talianska. Na ceste naspäť mal namierené na letisko vo Vajnoroch. Jeho lietadlo sa však tragicky zrútilo v Ivanke pri Dunaji 4. mája 1919 a nikto z cestujúcich neprežil. Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle.

Literatúra:

Slovenský biografický slovník V. (R – Š), Martin 1992.

JURÍČEK, Ján: M. R. Štefánik, Bratislava 1968.

ŠTVRTECKÝ, Milan: Náš Milan Rastislav Štefánik, Bratislava 1990.

pam

map

zoradiť podľa