pam
map
Vybrané filtre:
- miesta
- Kozia
(mestská časť Bratislava-Staré Mesto)
Vývoj: pôvodne úzka ulica smerujúca kedysi od dediny okolo Kostola sv. Michala do kopcov. V stredoveku ňou vyháňali drobný statok (preto názov Kozia). Podľa najstaršieho súpisu daňových poplatníkov bratislavských predmestí z roku 1379 mala asi 18 domov a 3 samostatné záhrady. V 15. storočí postavili okolo predmestí ľahké palisádové opevnenie, ktoré smerovalo po Palisádoch, Vysokej až ku Dunajskej. Na hornom konci Kozej sa dalo cez Palisády prejsť Kozou bránou (Gaistor) mimo mesta na pasienky, lúky a do vinohradov. V roku 1439 mala 14 domov, v roku 1601 bolo 12 domov, 1761-1762 mala 18 domov a 505 obyvateľov, v roku 1775 24 domov a v roku 1880 31 domov. Postupne na ulici vznikali okrem jednoduchých príbytkov jednoduchá brána palisádového opevnenia, neskôr most cez priekopu za palisádami (1466), murovaná Kozia brána (1481), studňa (1514), majere (1584), prepoštský majer (1598), nový tzv. Michalský cintorín v juhovýchodnej časti (1682, neskôr v roku 1738 evanjelický), rekonštrukcia majera na hostinec (1719), kamenná brána (spomínaná 1730), Pálffyho záhrady (1732), vodná nádrž a záhrada trinitárov (1744), škôlka (1745), piváreň (1757), strážnica (1777), židovská obec (1782), viazačská dielňa (1786), knižnica (1825), pohostinstvá (1838), sklad písacích potrieb (1841), Apponyiho knižnica (1859), dláždenie chodníkov (1865), palác kníhtlačiara Heckenasta (1873). Na pláne z 1880 je na ulici 31 domov: Župný dom, židovská škola, dr. Koch, dr. Samarjay, gróf Pálffy, gróf Ligotthetty, gróf Esterházy, mestský dom. V roku 1937 tu bol koedukačný štátny učiteľský ústav (maďarské pobočky), lekáreň U hviezdy, neskôr materská škola, Židovská náboženská obec, Ústav národného zdravia. Pamätná tabuľa maliara Károla Kisfaludyho z roku 1865 na dome č. 16, kde býval.
Úpravy ulice: pôvodne nespevnená poľná cesta, vodovod (1655), vodovodné potrubie (1734), čerpadlová studňa (1742), drevené vodovodné potrubie (1784), kanalizácia (1843), dláždenie (1. pol. 20. stor.), asfaltovanie.
Kultúrne pamiatky: Kozia č. 12 (70. – 80. roky 19. stor., neskorý klasicizmus), č. 13 neoklasicistický dom (1870), č. 15 eklektický dom (koniec 19. stor.), č. 17 neobarokový dom (koniec 19. stor.), č. 19 neorenesančný dom (1900), č. 20 neoklasicistický dom (30. roky 20. stor.) a č. 21 neorenesančný dom (1894).
Pomenovanie: 1379 Kozia (Gaisgassen) podľa drobného dobytka, ktorý tadeto vyháňali na pastviny nad mestom, neskôr podľa Kozej brány, 1880 Kisfaludyho (Kisfaludy gasse/ Kisfaludy utca) podľa maďarského básnika Károlya Kisfaludyho (1788 – 1830, v roku 1817 býval na ulici), 1920 opäť Kozia, 1930 Lenardova podľa nemeckého fyzika Philipa Lenarda (1862 – 1947, sympatizoval s nacizmom; jeho rodina bývala v hornej časti ulice na mieste domu Kozia 26), po vojne premenovaná podľa sociálnodemokratického odbojára JUDr. Ivana Markoviča (1888 – 1944, právnik, sociálnodemokratiský politik, redaktor Slovenských hlasov a Čechoslováka, zomrel v Buchenwalde), od 1955 podľa komunistického politika (JUDr. Bohumil Šmeral, 1880 – 1941, redaktor, marxistický teoretik), od 1991 opäť Kozia.).
Literatúra: HORVÁTH, Vladimír: Bratislavský topografický lexikon, Bratislava 1990, s. 282-283.
Názvoslovné informácie č. 6, Slovenský úrad geodézie a Kartografie, Bratislava 1991, s. 10 – 12.
J. Šedivý, 2018
Archeologické nálezy:
Dom č. 352: Do zbierok MM v BA sa dostala rímska reliéfna doska, kt. už r. 1865 bola zamurovaná do záhradného múru. Je z vápenca (margarethenského) a zobrazuje Neptúna s delfínom v pravici a s trojzubcom v ľavici; pravú nohu má položenú na prove lode. Vľavo od Neptúna stojí Viktória s vencom v pravej a palmou víťazstva v ľavej ruke. Reliéf datovaný do 3. stor.
Literatúra: POLLA, Belo – VALLAŠEK, Adrian : Archeologická topografia Bratislavy, Bratislava 1991, s. 151, poloha 65/1.
Južná časť ulice: Záchr. výskum MSPSOP uskutočnený počas výkopu kanalizačnej ryhy pri sverozápadnom nároží kapucínskeho kláštora. Zachránená keramika zo 14. stor.
Literatúra: POLLA, Belo – VALLAŠEK, Adrian : Archeologická topografia Bratislavy, Bratislava 1991, s. 151, poloha 65/2.
Priestor ulice: Pozri Židovská ulica – 79/1.
Literatúra: POLLA, Belo – VALLAŠEK, Adrian : Archeologická topografia Bratislavy, Bratislava 1991, s. 151, poloha 65/3.
Poloha 65/4. Neznáma poloha: Z bližšie neurčiteľného miesta ulice získalo r. 1961 MM v BA spodnú časť rímskej fľaštičky.
Literatúra: POLLA, Belo – VALLAŠEK, Adrian : Archeologická topografia Bratislavy, Bratislava 1991, s. 15.
Historické názvy:
![[ikona-fotografia]](/buxus/assets/css/img/icons/icons_white/30x30/fotografia.png?v=fff01a71eefe0f6ee69bc96548fe5e7e){kind=icon}
