(mestská časť Bratislava-Staré Mesto)
Vývoj: pôvodne sa pomenovanie vzťahovalo na dnešnú Hlbokú cestu a na ulicu Prokopa Veľkého už od Šancovej až po vyústenie na Lamačskú cestu. Hlboká cesta bolo súčasťou opevnenia vonkajšieho predmestia, tvorila súčasť mýtnej čiary a mala vlastnú mýtnicu orientovanú na výpadovú cestu z mesta na Lamač. Na výstavbu ciest, hradieb a domov sa používal kameň z miestneho kameňolomu (1493). V jej okolí sa v roku 1517 uvádza tzv. horský tábor (malá pevnôstka strážiaca vonkajšie opevnenie mesta). Na okraji cesty boli dva výdatné pramene pitnej vody, ktoré zásobovali mestský vodovod (1535). V roku 1713 dal J.G. Lauermann po tom, čo v meste zúril mor, postaviť kaplnku svätého Petra a neskôr kaplnku Matky Božej. Prvá kaplnka na Kalvárii je z roku 1715, z pôvodného kameňolomu vznikla lurdská jaskyňa. Od 1776 sa začala výstavba domov, bol postavený Najvyšší súd (1777), kaplnka (1818), kostol (1828), sirotinec Mária ochrana (1831), mariánsky kúpeľ (1842), majer (1869). V roku 1872 sa cesta rozšírila pre povozy (od roku 1878 zakázali vstup cudzím povozom), realizovala sa prestavba kaplnky (1873), od roky 1880 vznikajú podniky (vinárstvo Palugay, Lenárd a Laban, vyrábali šampanské), sirotinec (1900) – dnes základná škola, vodoliečebný ústav dr. Miksa Schlessingera (1901, kultúrna pamiatka) od roku 1937 Klinika chirurgickej propedeutiky, Penzijný ústav súkromných úradníkov (1928). V roku 1933 vypracovali regulačnú zastavovaciu úpravu. Vznikli ďalšie stavby – Grand sanatórium (1939), budova Obilnej spoločnosti pre Slovensko (1942), Kostol Panny Márie Snežnej (1943, od roku 1990 spravovaný dominikánmi), Ortopedická a urologická klinika štátnej nemocnice (1949). Dnes tu má sídlo Ministerstvo zahraničných vecí SR. Hlboká cesta kedysi siahala od Šancovej až po dnešnú Brniansku ulicu, no neskôr bola rozdelená a zvyšný úsek od krčmy Funus dostal názov ulica Prokopa Veľkého. Pamätná tabuľa, ktorú dali zhotoviť slovenskí vojaci a odhalili ju 12. 9. 1998 na fasáde kostola Panny Márie Snežnej na Hlbokej ceste, pripomína účasť bojovníkov proti Turkom.
Kultúrne pamiatky: č. 4 eklektická budova školy so záhradou a plotom (1900), č. 6 vila so záhradou (1920), č. 7 ortopedicko-urologická nemocnica, sanatórium Dr. Schlessingera, č. 8 novoklasicistická vila so záhradou (koniec 19. stor.), č. 9 secesný nájomný dom so záhradou (1907).
Pamätihodnosť mesta: lurdská jaskyňa na Kalvárii (1892), rímsko-katolícky kostol na Kalvárii (1948), Kaplnka svätého Jozefa na Kalvárii (1814), krížová cesta na Kalvárii.
Pomenovanie: 1493 Hlboká cesta (Tewffn Weg) podľa toho, že bola hlboko vytesaná do skaly. V roku 1892 úsek od jaskyne po kaplnku pomenovaný podľa kňažnej Izabely (Izabela föhercegnö út, vojvodkyňa Rakúsko-Tešínska Izabela Mária Terézia Kristína Eugénia – 1888, Bratislava – 1973, La Tour de Peilz/CH), 1920 návrat k pôvodnému názvu Hlboká,1930 časť z ulice (len dnešná ulica Prokopa Veľkého) premenovaná na Mayerbergerovu (Karl Mayerberger, 1828, Wien – 1881, Bratislava – skladateľ a kapelník vo Viedni a v Prešporku, profesorom hudby na štátnej škole, v rokoch 1869-1881 kapelník v Dóme sv. Martina).
Literatúra: HORVÁTH, Vladimír: Bratislavský topografický lexikon, Bratislava 1990, s. 114.
BERKA, Tomáš, BAHNA, Ján, M.: Vily nad Bratislavou, Bratislava, 2013, s. 21-28, 50-57, 207-209, 239-245, 248-253.
Evidenčný list pamätihodnosti mesta Bratislavy BA - II. - A.1 http://www.muop.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=600176&id_dokumenty=3887
Evidenčný list pamätihodnosti mesta Bratislavy BA - II. - A.2 http://www.muop.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=600176&id_dokumenty=3888
Evidenčný list pamätihodnosti mesta Bratislavy BA - II. - C.10 http://www.muop.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=600176&id_dokumenty=3937
http://muop.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=600176&id_dokumenty=5510
Ma. Máriássyová, 2018
Historické názvy: