(mestská časť Bratislava-Staré Mesto)

Vývoj: Pôvodne široký areál severne a východne od dvoch výpadových ciest z centrálnej časti ranostredovekého podhradia (teda z okolia Kapitulskej ulice) – až do 12. stor. bol areál využívaný čiastočne ako pohrebisko. V 13. stor. v súvislosti so stavebným developerským rastom a premenou podhradia na stredoveké mesto v priestore vzniklo novo založené námestie s uličnou sieťou vychádzajúcou pravidelne z rohov trhoviska. Okolo nového trhového priestoru – námestia – boli založené nové veľké parcely, ktoré získala nová elita mesta. Jeden z najvýstavnejších domov zakúpila v roku 1387 mestská rada na účely radnice. V roku 1434 tu bola vybudovaná prvá podzemná kanalizácia, ktorá vyúsťovala do Dunaja. Najstarší záznam o dláždení je z roku 1477. V stredoveku centrálne námestie a hlavné trhovisko mesta s predajom luxusných tovarov, najmä látok. V ranom novoveku lekáreň (1531), mestská kuchyňa (1551). V roku 1563 pri korunovácii Maximiliána II. vznikol veľký požiar mesta a kvôli prevencii postavili na Hlavnom nám. sochu rytiera Rolanda v pancieri – v skutočnosti podobizeň mecenáša cisára Maximiliána s nádržou na vodu. Stará radnica sa rozširovala pripojením Ungerovho a Apponyiho domu k pôvodne Jakubovskému areálu s vežou. Najstaršia časť radnice (dom Jakubovcov s vežou) je zo 14. storočia, schodisko veže, balkóny do dvora s krytou pavlačou a manzardové gotické okná z 15. a 16. storočia, vežové hodiny (vymenené za nové v roku 1487), barokové ozdoby z roku 1733. Radnica bola rekonštruovaná v roku 1969 a 2015(?) a sídli v nej Múzeum mesta Bratislavy. V 18. stor. vzniklo viacero honosných stavieb: rokokový Kutscherfeldov palác ( z roku 1762), rokokový Aponiho palác (dnes časť Starej radnice), barokový Miestodržiteľský palác (prvá polovica 18. stor. – sídlila v ňom Uhorská miestodržiteľská rada – budova vznikla spojením Zsigraiho a Balassovej kúrie 1762). Stĺp svätého Floriána postavili v roku 1769. Na námestí sa konali od 1804 pravidelné týždenné trhy. Námestie zveľaďovali v 19. stor. oprava dreveného a oloveného potrubia (1837), výstavba chodníkov (1845), zavedenie osvetlenia (1857) a z iniciatívy Prešporského okrášľovacieho spolku postupná premena na mestský park (koniec 19. a zač. 20. stor.). Začiatkom 20. stor. postavili secesný Palác eskontnej a zmenárenskej banky (1906), o niečo skôr Palugyayov palác (1890). V 17. stor. sa na Hlavnom námestí nachádzala drevená strážnica, ktorá vyhorela roku 1767 a ešte ten rok staviteľ M. Walch postavil murovanú strážnicu, ktorá tu plnila svoju úlohu až do odstránenia v 60. rokoch 19. stor. Na pamiatku existencie strážnice bola zhotovená strážnu búdka s bronzovým vojakom. Autorom projektu boli akademický maliar Marián Prešnajder a architekti Otto Grossmann a Juraj Šimek. Búdku osadili na námestí 22. apríla 2006.

Pamätihodnosť mesta: č. 4 pamätná tabuľa generála Petráka.

Pomenovanie: 1373 Trh (Forum) – najstaršie zachované písomné pomenovanie verejného priestoru v intraviláne Bratislavy; rovnaké pomenovanie v nemčine neskôr (1404 Markcht; 1434 Ring); 1560 špecificky ako Obilný trh (Traitt Marckh in der Statt) podľa úradného predaja obilia; 1668 Mestský trh (Forum civitatis); 1673 Verejný trh (Forum publicum). Až 1783 Hlavné námestie (Hauptplatz) podľa dejiska politických, hospodárskych a spoločenských udalostí, Námestie Hlavnej strážnice (Hauptwach-Platz) podľa hlavnej strážnice umiestnenej na severnej strane námestia pred domom Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady; 1858 Hlavný trh (Hauptmarckhplatz) 1850 Nám. Františka Jozefa podľa rakúskeho cisára Františka Jozefa I. (1848 – 1916, predposledný uhorský kráľ), 1879 Hlavné nám. (Hauptplatz/Fötér) – prvé úradné pomenovanie, 1914 opäť Ferencz József-tér, 1920(?) Masarikovo podľa Tomáša Garrigue Masaryka (1850 – 1937, prvý prezident ČSR), 1939 Hitlerovo podľa Adolfa Hitlera (1889 – 1945, nemecký nacistický diktátor, hlavný strojca 2. sv. vojny), 1945 opäť Masarykovo nám, od 1953 Nám. 4. apríla podľa dátumu oslobodenia Bratislavy Červenou armádou, od 1991 opäť Hlavné nám.

Literatúra: HORVÁTH, Vladimír: Bratislavský topografický lexikon, Bratislava 1990, s. 49.

Názvoslovné informácie č. 6, Slovenský úrad geodézie a Kartografie, Bratislava 1991, s. 10 – 12.

Evidenčný list pamätihodnosti mesta Bratislavy BA – VI.- C.32 http://www.muop.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=600176&id_dokumenty=4072

J. Šedivý, 2018

Archeologické nálezy:

Stará radnica: Výskum MM v Bratislave v rokoch 1966 a 1971-73 na nádvorí a v suterénoch objektu. Okrem porušených laténskych sídliskových objektov so sprievodným keramickým materiálom výskumom odkryté zvyšky staršej architektúry – spodné časti pilierov, na kt. pôvodne spočívala gotická ochodza. Jednoduché piliere so skosenými hranami boli vymurované z opracovaných kamenných kvádrov. Medzi poslednými dvoma piliermi 2 klenuté oblúky do priestoru na prízemí. Zistené časti murív potvrdené archívnymi správami – Stará radnica vznikla prestavbou súkromných domov. V severovýchodnej časti suterénov odkryté 4 kruhové objekty z kameňov kladených nasucho, situované vo dvojiciach s rozdielnym priemerom. V zásype objektov zistené zvieracie kosti, sklo, keramika (hrnce, džbány, gotické poháre, väčšie zásobnice, misky, trojnožky, pokrývky) a kovové predmety – nože, háky, reťaze. Nálezy datované do 14. / 15.stor. Na základe zistených skutočností možno predpokladať, že ide o objekty, kt. slúžili potrebám cechu mäsiarov, pravdepodobne ako určitý druh ľadníc.

Radničná veža: Zisťovací výskum MSPSOP uskutočnený v prízemí veže Starej radnice r. 1980. Výskumom zistené torzo laténskej hrnčiarskej pece s kupolou. Medzi sprievodnou keramikou nájdené torzo ihlice z ml. doby bronzovej. Slovanská keramika nájdená v blízkosti základového muriva veže, ktoré tieto vrstvy narušilo. V hĺbke 150 cm zistená pôvodná liata maltová dlážka zapusteného prízemia. Objavili sa dva pôvodné tehlové záklenky okien a ďalší záklenok – pravdepodobne niky. Na základe celkovej nálezovej situácie a umelecko-historickej analýzy možno najstaršiu fázu výstavby datovať do poslednej tretiny 13., resp. do začiatku 14.stor.

Severozápadná časť námestia: Zachraňovacie práce MSPSOP r. 1975 v súvise s výkopom ryhy plynového potrubia. Zistené fragmenty laténskej, veľkomoravskej a stredovekej keramiky, torzo stredovekého objektu a 5 kostrových hrobov bez nálezov, stratigrafiou datovateľné od 1. stor. p.n.l. – 12.stor. n.l.

Literatúra: POLLA, Belo – VALLAŠEK, Adrian: Archeologická topografia Bratislavy, Bratislava 1991, s. 108 - 109,poloha 40/1 a 40/2.

Historické názvy:

• 1404: Markcht
• 1434: Ring
• 1560: Traitt Markch in der Statt
• 1576: Area
• 1668: Forum Civitatis
• 1673: Forum publicum, Forum civitatis internae
• 1783: Hauptplatz, Hauptwach-Platz
• 1850: Franz Josephplatz
• 1858: Hauptmarckhtplatz
• 1879: Főtér, Hauptplatz
• 1914: Ferencz József-tér
• 1920: Masarykovo námestie
• 1939: Hitlerovo námestie
• 1945: Masarykovo námestie
• 1953: Námestie 4. apríla
• 1991: Hlavné námestie