Archív PÚ SR je verejný špecializovaný archív, ktorý sprístupňuje archívne dokumenty k pamiatkovému fondu SR. Digitalizáty sú v kvalitnom rozlíšení prístupné v bádateľni archívu otvorenej každý deň od 8-15. Kontaktná osoba: Martina Orosová, tel.: 02/20464384, e-mail: archiv@pamiatky.gov.sk

Adresa: Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, Slovenská republika

Web: https://www.pamiatky.sk/sk

.

(mestská časť Bratislava-Staré Mesto)

Vývoj: približne v priestore námestie sa nachádzal v stredoveku ostrov (severne aj južne od neho tiekli ramená Dunaja). Zrejme sem možno lokalizovať predmestské osídlenie nazývané Ostrov (Insula) – zrejme obývané najmä rybármi a mlynármi. Pre povodne tu stáli zrejme len jednoduché drevené stavby. V období raného novoveku bolo už zrejme severne položené rameno zavezené a tak sem mohol prejsť novo korunovaný panovník, aby na ad hoc stavanom korunovačnom pahorku pokynul šabľou na všetky svetové strany na znak toho, že bude kráľovstvo brániť pred útokom zvonku. Trvalejšie osídľovanie sa začalo až po regulácii Dunaja (2. pol. 18. stor.) a zbúraní hradieb (1774 vznikol projekt regulácie mesta s návrhom na zbúranie hradieb). Medzi prvými stavbami bol mestský majer (1777), meďný úrad (1787), soľný úrad (1803), kráľovská sýpka (1818), výčap vína (1833), neskôr Lanfranconiho dom/palác (1876), Esterházyho a Dessewfyho paláce (1880). Za 1. ČSR zakryli nádvorie Desewffyho paláca pre účely banky a kaviareň Berlin (1937). V roku 1969 bol vybudovaný na južnom konci námestia osobný prístav.

Úpravy námestia: výstavba cesty od vodných kasární a mestská studňa(1779), kanalizácia (1783), vyrovnanie nábrežia pre potreby prístavu (1846). Na ploche námestia najskôr korunovačný pahorok (18. stor.), neskôr v strede priestoru vznikla jazdecká socha Márie Terézie (1897, zbúraná 1921), 1938 na tom istom mieste postavili obelisk so sochou generála Štefánika (dnes na námestí Milana Rastislava Štefánika pri Eurovee) a levom symbolizujúcim 1. ČSR (lev odstránený počas Slovenského štátu, Štefánik v roku 1954), od roku 1972 tu stojí súsošie Ľudovíta Štúra.

Kultúrne pamiatky: č. 1 neorenesančný palác Lanfranconi (1877), č. 2 Dessewffyho palác (2. pol. 19. stor.), č. 4 Eszterházyho palác (2. pol. 19. stor.).

Pomenovanie: 1709 Kráľovský kopec oproti Novému osídleniu (Königsberg gegen Neustadt) podľa umelo vybudovaného pahorka pre účely korunovácie, 1921 Korunovačné námestie, 1931 Námestie 28. októbra podľa dňa vyhlásenia vzniku ČSR, 1939 Námestie 14. marca podľa dňa vyhlásenia samostatného Slovenského štátu, 1940 Nám. dr. Budaya podľa JUDr. Jozefa Budaya (1877 – 1939, politik, spisovateľ, senátor, podpredseda HSĽS), 1945 Roosweltovo nám. podľa prezidenta USA počas 2. svetovej vojny Franklina D. Rooswelta (1882 – 1945), 1972 Nám. Ľudovíta Štúra podľa národovca a kodifikátora spisovnej slovenčiny (1815 – 1856).

Literatúra: HORVÁTH, Vladimír: Bratislavský topografický lexikon, Bratislava 1990, s. 286.

J. Šedivý, 2018

Archeologické nálezy:

Západná časť námestia: Pri zemných prácach na ploche námestia objavené početné fragmenty stredovekej keramiky, viaceré s kolkami.

Literatúra: POLLA, Belo – VALLAŠEK, Adrian: Archeologická topografia Bratislavy, Bratislava 1991, s. 104,poloha 37/1.

Historické názvy:

• 1709: Königsberg gegen Neustadt
• 1733: Königsberg
• 1798: Königsgassen
• 1804: mons Regius
• 1807: Donau-Neusift
• 1880: Koronázásidomb-tér, Krönungschügelplatz
• 1921: Korunovačné námestie
• 1931: námestie 28. októbra
• 1939: námestie 14. marca
• 1940: námestie dr. Budayho
• 1945: Rooseweltovo námestie
• 1972: námestie Ľudovíta Štúra