(mestská časť Bratislava-Staré Mesto)

Vývoj: pôvodne nivy, záhrady a parky (na pláne mesta z roku 1765), ktoré boli v 18. storočí zastavané jednoduchými obytnými domami. V roku 1775 tu bolo sedem domov, v roku 1880 24 domov(ulica zahŕňala aj dnešnú Medenú). V roku 1803 bola vydláždená, 1840 pribudli kamenné chodníky. V prvej polovici 19. storočia bola zastavaná ľavá strana, na pravej bol iba rožný dom. Osvetlenie bolo vybudované v roku 1866. Postupne stavali ďalšie domy – neorenesančný nájomný dom (1890), katolícke gymnázium (1908), kubistický nájomný dom (1920 a 1924), dom Sprostredkovateľne práce (1921), poisťovňa Phönix (1928), spolkový dom Slovenskej ligy s kinom (1935) a ďalšie. V dnešnej dobe na Grösslingovej ulici sídlia niektoré významné inštitúcie ako napríklad Rozvojový program OSN UNDP, Slovenský červený kríž, Historický ústav Matice slovenskej. V priestoroch tzv. Liga pasáže bola na prelome 19. a 20. storočia Wiesnerova ulička s dvoma domami. Grösslingová ulica mala v minulosti spoločný názov s Medenou ulicou. V roku 1936 bola odhalená busta Ignáca Gessaya (1874 - 1928), zakladateľa Slovenskej ligy. V roku 2006 odhalená pamätná tabuľa dramatikovi Ivanovi Stodolovi (1888 - 1977) na dome v ktorom v rokoch 1935 - 1951 býval. Pri príležitosti 100. výročia narodenia pedagóga Jána Stanislava (1904 - 1977) umiestnili na sídle Matice slovenskej na Grösslingovej 23 pamätnú tabuľu. Zakladateľovi a predsedovi Slovenskej Ligy v Amerike a Matice slovenskej v Amerike Štefanovi Furdekovi (1855 - 1915) nad vstupom do Liga pasáže 15. mája 2007 odhalili bustu.

Kultúrne pamiatky: č. 1 Legiobanka (pred 1914, art deco), č. 3 eklektický nájomný dom (90.r. 19.stor.), č. 18 gymnázium, č. 23 funkcionalistický polyfunkčný dom (1936, Ligapassage), č. 28 secesný nájomný dom (okolo 1900), č. 33 funkcionalistický bytový dom (1936, bývalý Spolok veľkostatkárov), č. 34 – 36, 39 – 41, 47, 49, 51, 56, 59, 61 – 63, 71 – 73 nájomné domy postavené v rokoch 1900 – 1930 v rôznych štýloch.

Pamätihodnosť mesta: č. 48 Štefánikova štátna ľudová a meštianska škola, č. 6 - 8 Administratívna a obytná budova Život poisťujúcej účastinnej spoločnosť Phönix/Fénix (1929), obchodný dom Teta (1929), nájomný dom Magnezitového priemyslu (1928).

Pomenovanie: 1765 Ressling; 1771 Grösslingová cesta (Grösslingweg) podľa priľahlého záhonu Grössling rozprestierajúceho sa od dnešného Hviezdoslavovho námestia až po Prievoz. Záhon dostal meno podľa dunajskej ryby - hrúz škvrnitý (po nemecky nárečovo Kressling) alebo skôr podľa mladých výhonkov stromov - najmä vŕb, ktoré získavali z lužných lesov na území záhonu/predtým ostrova (Größling - mladý výhonok v bavorskom nárečí); 1955 premenovaná pri príležitosti 10. výročia oslobodenia Bratislavy Červenou armády podľa dátumu oslobodenia Bratislavy; 1992 návrat k pôvodnému názvu Grösslingová.

Literatúra: HORVÁTH, Vladimír: Bratislavský topografický lexikon, s. 73.

Uznesenie č. 166/1992 zo zasadnutia mestského zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zo dňa 24.4.1992.

Evidenčný list pamätihodnosti mesta Bratislavy BA - I. – D.11 http://www.muop.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=600176&id_dokumenty=5435

Evidenčný list pamätihodnosti mesta Bratislavy BA - I. – E.11 http://www.muop.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=600176&id_dokumenty=5445

Evidenčný list pamätihodnosti mesta Bratislavy BA - I. – E.12 http://www.muop.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=600176&id_dokumenty=5453

Evidenčný list pamätihodnosti mesta Bratislavy BA - V. – A.10 http://www.muop.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=600176&id_dokumenty=5441

Ma. Máriássyová, 2018

Archeologické výskumy:

Gösslingova 26:  Pri stavebných úpravách sa v priestore domu našli početné fragmenty stredovekej keramiky zo 14. stor.  

Literatúra: POLLA, Belo – VALLAŠEK, Adrian: Archeologická topografia Bratislavy, Bratislava 1991, s. 16.

Historické názvy:

• 1765: Ressling
• 1771: Grösslingweg
• 1775: Grössling
• 1792: Grössling Gassen
• 1921: Grösslingova
• 1955: Červenej armády
• 1992: Grösslingova