(mestská časť Bratislava-Staré Mesto)

Vývoj: v ranom stredoveku (až do 13. stor.) cez priestor dnešného nám. tieklo jedno z dunajských ramien. To postupne mešťania zasýpali a jednu jeho časť premenili na vodnú priekopu, ktorá z vonkajšej strany chránila južnú líniu mestského opevnenia. V južnej časti námestia sa nachádzalo menšie stredoveké predmestské osídlenie (Ostrov/Insula; azda aj Nové sídlisko/Neustift, kde sa 1487 spomína prvá verejná kuchyňa). Stavebný vývoj sa začal až v 18. storočí. V roku 1748 sa uvoľnil priestor pre stavbu kláštora a kostola nottredamiek (mecenáškou bola uhor. kráľovná Mária Terézia), v priestore dnešnej Reduty stála maštaľ (1756), v roku 1762 postavili hostinec Tri stromy, kasárne a urobila sa kanalizácia. Východnú stranu uzavrelo mestské drevené divadlo (1774 – 1776). Po 1775 došlo k zbúraniu južnej časti mestských hradieb a zasypaniu mestskej priekopy, čo vytvorilo predpoklady pre urbanistické riešenie priestoru a novo vzniknutého priestoru medzi Panskou a Hviezdoslavovým nám. ako aj východných a južných strán námestia (palác baróna Mednyanskeho (1776) a Csomov palác 1778). Námestie bolo vydláždené (1785), osvetlené (1808) a vysadili na ňom stromovú alej (1812). Pôsobila tu známa pekáreň. Pri príležitosti návštevy ruského cára (1814) postavili 3 triumfálne oblúky. V roku 1819 sa spomína colný úrad, 1828 smetisková jama. V 19. stor. vznikli najmä stavby na južnej strane: hostinec Modrá guľa a predajné stánky (1833), kaviareň a hostinec (1843), divadlo (1844), na severnej strane Kernov dom s kaviarňou a cukrárňou (1845), Nesterov dom (1856). V roku 1880 malo námestie už 33 domov, vystavala sa nová cesta (1883), palác J. Pálffyho (1884). V roku 1886 sa otvorilo nové mestské divadlo (dnes Historická budova SND), park (1902), Reduta (1912), hotel Savoy (1913), prestavba hotela Carlton (1929 a 1991). Po pričlenení Bratislavy ku 1. ČSR Palackého sady (1930), výstavba ochranných ostrovov (1934), v roku 1935 regulačná zastavovacia úprava, dlažobný program, bankový dom Frankl (1937), fotografický umelecký závod Bocek a Valentík, Slovenská poisťovňa, Kaviarne Park a Rudolf Stahl, Československá účastinná poisťovňa (CONTONENTALE), kaviareň Boccacio, cukráreň František Schuh, Nemecká obchodná kreditná banka. Tzv. Anča-korzo. Od 1937 socha Pavla Országha Hviezdoslava. Po vojne kaviareň Lipa (1949), kino Mladosť, kaviareň Korzo, americký konzulát, Cestovná kancelária mládeže (1968), výrobné družstvo Avana (1984). Koncom 20. storočia výrazná rekonštrukcia (prestavba na mestský parkový oddychový areál – presklený pavilón, exteriérové šachy, fontána, neskôr aj detské ihrisko). Z významných stavieb: historická budova Slovenského národného divadla ohraničuje námestie z východnej strany. Juhovýchodnú líniu tvorí hotel Carlton (dnes komplex Radisson SAS Carlton). Na južnej strane veľvyslanectvo USA a na juhozápadnej veľvyslanectvo Nemeckej spolkovej republiky. Na severnej strane množstvo reštaurácií a barov. Pamätník H. C. Andersenovi odhalili na Hviezdoslavovom námestí 2. júna 2006. Hudobnému skladateľovi J. N. Hummelovi pred budovou SND odhalili 16. októbra 1887 pomník s bronzovou bustou v nadživotnom prevedení na podstavci z kararského mramoru. Viackrát ho premiestnili, po rekonštrukcii ho v máji 2005 znovu odhalili pred Neszterovým palácom (teraz veľvyslanectvo Nemecka). Na fasáde kina Mladosť na Hviezdoslavovom námestí bola v roku 2013 odhalená pamätná tabuľa a busta herca Jozefa Krónera (1924 - 1998). Autorkou busty a výtvarného riešenia pamätnej tabule bola výtvarníčka Elena Pätoprstá. 

Kultúrne pamiatky: pomník so sochou víťazstva, pomník so sochou Hviezdoslava, pomník Jána Nepomuka Hummela, kláštor kanonistiek, kostol Nanebovzatia Panny Márie (kanonistiek Notre Damedomy), Hotel Carlton,  č. 4 bytový dom, č.5 administratívna budova, č. 6 Csomov palác, č.  7 a 9 nájomný dom, č. 10 Nesterov dom, č. 11 nájomný dom, č. 12 Wernerov dom, č. 14 Csákyho palác, č. 13, 15 a 16 nájomný dom, č. 17 Kino Mladosť, č. 18 Pálffyho palác (VŠVÚ), č. 22, 23 a 25 nájomné domy, Ganymedova fontána, č. 26 Kernov dom.

Pamätihodnosť mesta: fontána Dievča so srnkou (pôv. Braček a sestrička podľa Grimmovho príbehu) - je dielom známeho bratislavského sochára Alojza Rigeleho (1938), ktorý ju však už nestihol dokončiť. Po jeho smrti ju dokončil v roku 1942 ďalší bratislavský sochár Robert Kuhmayer.

Pomenovanie: 1748 Notre Dames podľa tamojšieho kláštora rehoľníčok Notre Dames, 1765 Nová základina/Neistifft podľa novozaloženého osídlenia južne od mestských hradieb; 1778 Nám. Pri troch zelených stromoch (bey den drey Grünen Bäumen) podľa hostinca Tri zelené stromy na mieste neskoršieho hotela Carlton, Neustift ulica pred divadlom (Neustift samt der Gassen vor Theater) podľa provizórneho dreveného divadla z roku 1774 na mieste dnešného SND, 1785 Promenáda pri Rybárskej bráne (Fischerthor-Promenade) podľa parku pred Rybárskou bránou, 1835 Donau-Neustift(Promenade), 1840 Theaterplatz, 1852 Radetzky platz podľa rakúskeho poľného maršála a vojvodcu cisárskej armády Josepha Radetzkeho (1766 – 1858), 1861 Korzo (Sétatér), 1872 Notre Dames platz, 1878 Promenádna ulica (Promenadestrasse), 1899 Kossuthovo námestie (Kossuth tér) podľa maďarského politika a vodcu revolúcie v rokoch 1848/49 Lajosa Kossutha (1802 – 1894), po vzniku ČSR od 1920 Palackého nám. podľa významného českého historického spisovateľa a politika Františka Palackého (1798 – 1876), 1930 Hviezdoslavovo podľa významného slovenského básnika Pavla Országa Hviezdoslava (1849 – 1921). V roku 2008 premenovaná časť Hviezdoslavovho námestia pred budovou Slovenskej filharmónie a park na námestie Eugena Suchoňa.

Literatúra: HORVÁTH, Vladimír: Bratislavský topografický lexikon, Bratislava 1990, s. 125-126.

Evidenčný list pamätihodnosti mesta Bratislavy BA – X. – A.3 http://muop.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=600176&id_dokumenty=4214

Uznesenie Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Staré mesto z apríla 2008.

Ma. Máriássyová, 2018

Archeologické nálezy:

Poloha 18/1. Dom č. 14: Zisťovací výskum MSPSOP v 1977 v suteréne objektu našiel dlážky suterénov – na laténskej kultúrnej vrstve s objektmi. Množstvo fragmentov laténskej keramiky a železnej (?) trosky.

Poloha 18/2. Dom č. 15: Výskum suterénu domu uskutočnilo MSPSOP v súvislosti s adaptáciou objektu okolo r. 1975. Objekt situovaný do Z časti pôvodnej stredovekej parcely, zastavanej do 18. stor. len zo strany Panskej ulice. Najjužnejšia časť dnešnej parcely zaberá plochu stredovekého mestského opevnenia. Výskumom získané fragmenty laténskej a stredovekej keramiky. Odkrytý aj hradbový a parkanový múr mestského opevnenia. Dnešná uličná čiara totožná s líniou parkanového múru.

Poloha 18/3. Dom č. 19:Záchranným výskumom r. 1963 odkryté základy hradbového a parkanového mestského opevnenia, ako aj murivá neskorších mestských domov. Ich situovanie doložené existenciou hradbovej uličky aj v tejto časti hradieb. Nájdené aj zlomky keramiky zo 14./15. stor., niektoré aj s kolkami.

Poloha 18/4. SV časť námestia: Pri kopaní kanalizačnej ryhy r. 1966 pod vozovkou medzi Gorkého ul. č. 1 a parkom s Ganymedovou fontánou pred budovou Opery SND nájdené kompaktné kamenné murivo. Ryha – hĺbka 180cm, murivo v rozpätí 70-180 cm, bolo liate, kladené na maltu a predstavovalo pilier s nábehmi na klenby; pilier rovnobežný s osou terajšej Gorkého ulice, teda so zrušenou mestskou hradbou. Pilier dlhý 410 cm stavaný najmenej v 5 stavebných fázach. Rozpor klenbového oblúka, kt. dosadal na pilier, ani šírka piliera sa nedali zistiť. Objavenú architektúru možno interpretovať ako zvyšok mosta cez priekopu pred zrušenou Rybárskou bránou mestského opevnenia.

Literatúra: POLLA, Belo – VALLAŠEK, Adrian: Archeologická topografia Bratislavy. Bratislava 1991, s. 70 - 73.

Historické názvy:

• 1748: Notre Dames
• 1765: Neistifft, Neistifs Platz
• 1771: Neustift am Stadt Graben
• 1778: bey den drey Grünen Bäumen
• 1785: Fischerthor-Promenade, Spatzier-Platz, Spazier Allee
• 1801: Promenade
• 1821: Promenade Platz
• 1829: Promenadegasse
• 1835: Donau-Neustift
• 1840: Theaterplatz
• 1852: Radetzkyplatz
• 1861: Sétatér
• 1872: Notre Dames Platz
• 1878: Promenadestrasse
• 1879: Promenadeplatz
• 1899: Kossuth Lajos-tér
• 1901: Kossuthtér
• 1911: Korso-út
• 1920: Promenáda, Palackého námestie
• 1921: Palackého sady
• 1930: Hviezdoslavovo námestie